Najväčšie chyby pri písaní záverečnej práce

Napísať kvalitnú a dobre ohodnotenú záverečnú prácu môže byť ťažkým orieškom. Obzvlášť, ak na to máme nedostatok času, chute alebo literatúry.

Ak sa k tomu pridá ešte neochota spolupracovať so svojím školiteľom, stane sa z jej napísania hotové peklo, až nezvládnuteľná prekážka na ceste za ukončením vysokoškolského vzdelania.

Čo teda robiť, respektíve určite nerobiť, aby ste absolvovali vysokú školu bez väčších ťažkostí?

Relevantné zdroje

Zaobstarať si požadovanú literatúru, často vydanú ešte za čias hlbokého komunizmu, býva tvrdou skúškou aj pre tých najpoctivejších študentov, nieto ešte pre ten zvyšok, povedzme, s trošku voľnejším prístupom k štúdiu.

Avšak bez dobrej záverečnej práce to jednoducho nepôjde – žiaden diplom, nijaké ukončené vzdelanie.

Takže sa prekonajte, zháňajte, spolupracujte so spolužiakmi, školiteľom, hľadajte zdroje na internete, jednoducho využite všetky dostupné prostriedky na to, aby ste si tú potrebnú literatúru zohnali.

Dobrý školiteľ – šťastne ukončená vysoká

Chybou mnohých študentov je aj nedostočná komunikácia so školiteľom. Pritom práve on by mal byť tou najbližšou osobou pri písaní vašej záverečnej práce. A keďže zvyčajne si ho vyberáte sami, nemali by ste k nemu pristupovať ako k otravnému hmyzu, čo od nás len neustále niečo vyžaduje a nedá pokoj.

Nóó, asi nedá, ale to len pre vaše dobro, respektíve riadne ukončenú vysokú školu.

Držte sa témy

Vyššie spomínanou spoluprácou so školiteľom sa totiž vyhnete aj zbytočným stresom, ktoré nastávajú v momente, keď sa odkloníte od témy vašej bakalárky či diplomovky. On je tam presne preto, aby prípadné ťažkosti pomenoval už v zárodku a nasmeroval vás späť k prioritám, ktorých sa máte pri písaní svojej práce držať.

Zvyčajne ochotne poradí, pomôže, stačí iba prejaviť snahu a záujem.

Nech vie, že i vy si uvedomujete, prečo, a najmä pre koho danú prácu píšete.

Nemáte dostatok času?

Tak si ho urobte, teraz alebo nikdy, v opačnom prípade sa rozlúčte s diplomom.

Nik vás predsa nenúti študovať, ale ak ste to nepochopili za tie tri či päť rokov, darmo vás budú o tom teraz presviedčať.

Bohužiaľ, toto sú bežné pocity študenta končiaceho univerzitu, ale verte či nie, väčšina to zvládne a na infarktové stavy si zakrátko ani nespomenie.

Len sa vyvarujte komplikácií navyše, hlavne si život a písanie záverečnej práce nekomplikujte vy sami!

Aby ste mohli s hrdosťou a pocitom zadosťučinenia zakričať: „Zbohom, vysoká škola!“