Práca na diplomovke so sebou prináša mnoho nového, dovtedy nepoznaného. A keďže ide o najobsiahlejšiu prácu, akú kedy väčšina študentov písala, je vítaná každá pomoc. Poviete si: „Veď na to máme predsa školiteľa!“ Áno, školiteľ je neoddeliteľnou súčasťou vašej záverečnej práce, avšak nie je školiteľ ako školiteľ, pretože niekedy ochotne spolupracuje a poradí, no inokedy zasa ani veľmi nie.
Čo od neho vlastne môžeme očakávať, v čom pomôže a v čom sa musíme spoliehať sami na seba?
Pomocná ruka
Zaiste, spolupracovať na svojej diplomovke s dobrým, rady rozdávajúcim školiteľom je veľmi nápomocné. Navedie vás tým správnym smerom aj poradí literatúru či iné zdroje, z ktorých môžete čerpať, tí úplne najochotnejší dokonca požičajú aj čo-to z vlastnej knižnice. Je skvelé, priam ideálne, keď na svojej práci spolupracujete s takýmto človekom, ktorý je okrem ochoty naviac aj odborníkom v oblasti, ktorej sa vo svojej diplomovke venujete. V prípade, že ste si tému vyberali poctivo (a nie iba kvôli sympatiám k profesorovi), je veľká pravdepodobnosť (hraničiaca s istotou), že diplomovku úspešne dokončíte aj obhájite. Ani pri tom najmilšom a najochotnejšom školiteľovi sa však nespoliehajte na to, že za vás diplomovku napíše či vymyslí on. Školiteľ je „iba“ pomocnou rukou, ktorá vedie vaše neisté kroky, tak si dajte poradiť, ale zároveň pracujte čo možno najviac samostatne.
Keď školiteľ nemôže... alebo nechce
Máte skvelú tému diplomovky a aj školiteľ je veľký sympaťák? Tak prečo ste sa zasekli? Možno je to aj tým, že sympatický nie je len vám a keďže má toho viac než dosť, jednoducho nestíha.
Dohodnuté stretnutia tak neplánovane, často na poslednú chvíľu ruší, síce sa milo ospravedlní, no čo vám to je platné?
Zvyčajne preto konzultujete, ak vôbec, len skupinovo, čoho dôsledkom máte na svoje otázky a najasnosti málo času aj priestoru. V takomto prípade je lepšie dohodnúť sa na mailovej komunikácii, v ktorej budete mať zrejme viac možností venovať sa vlastným pripomienkam a aj školiteľ bude môcť zrozumiteľne a jasne rozpísať svoje názory i ďalšie smerovanie práce.
Alebo naopak je váš školiteľ nutným zlom, lebo kvôli vlastnej nerozhodnosti, lenivosti či ktovie, z akého iného dôvodu vám ostal už len on? A tak máte tému, ktorá je pre vás španielskou dedinou, a navyše nemôžete rátať ani s pomocou niekoho, kto sa v nej vyzná, pretože...
Je zaneprázdnený a konzultácie so študentmi nepovažuje za prioritu...
Aj keď taký zaneprázdnený nie je, tvári sa, že je, lebo na vás dosť kašle.
Čo s takýmto „pomocníkom“? Chápeme, že vás štve a ste zúfalí, ale rozhodne sa nevzdávajte a skúšajte si dohodnúť aspoň akú-takú formu spolupráce. Hoci sa vám nechce, lebo radšej si poradíte sami, ako sa doprosovať pomoci od niekoho takého neochotného, nesmiete zabudnúť na jeden malý, no podstatný detail: Tento človek bude posudzovať vašu diplomovú prácu. A keďže ju zaiste chcete úspešne obhájiť, nepohnevajte si ho.
So školiteľom je treba byť vždy za dobre, keď nie inak, aspoň „na oko“.
Držíme prsty, nech natrafíte na takého, pri ktorom sa nebudete musieť premáhať a pomôže vám so všetkým, s čím budete potrebovať. Ak by však predsa len nedošlo k „dohovoru“, stále sa ešte môžete obrátiť na ochotných profesionálov, ktorí vám s diplomovkou pomôžu.
